Pre dosiahnutie vysokej poľnej vzchádzavosti má rozhodujúci význam okrem kvality vysievaného osiva predovšetkým teplota, výmena plynov v pôdnej vrstve a pôdna vlhkosť. Obzvlášť citlivo reaguje semeno na kolísanie pôdnej vlhkosti počas klíčiaceho procesu. Zabezpečenie uvedených fyziologických požiadaviek úzko súvisí s použitím vhodnej techniky pri zvolenej technológií pestovania.
V súčasnosti poznáme tri základné technológie pestovania cukrovej repy a to konvenčnú (s pluhom), pôdoochrannú (bez pluhu) a priamu sejbu (bez obracania pôdy). V Európe prevláda pôdoochranná technológia pestovania repy do slamnatého alebo medziplodinového mulču s protierozívnym účinkom. V našich podmienkach to je konvenčná technológia s pluhom umožňujúca zapracovanie maštaľného hnoja a rastlinných zvyškov. Pri zakladaní porastov cukrovej repy v rámci konvenčnej technológie môžeme rozdeliť operácie na základnú, predsejbovú prípravu pôdy a sejbu.
Základná príprava pôdy
Jednou z prvých operácii základnej prípravy pôdy je podmietka. Pri podmietke sa pôda plytko spracuje, zabraňuje sa strate pôdnej vlahy pričom sa vytvárajú podmienky pre klíčenie burín a zvyškov semien zberaných plodín.
V poslednom období sa presadilo používanie radličkového podmietacieho kypriča (obr. 1) pozostávajúce z dvoch radov krídlových radličiek v kombinácii s pozdĺžne presadenými taniermi a rúrkovým valcom. Dosahuje priaznivé rozmiestnenie organickej hmoty v blízkosti povrchových vrstiev i keď dvojice kotúčov majú trend koncentrovať rastlinné zvyšky do pásov. Nehodí sa pre extrémne plytké spracovanie pôdy a optimálna kvalita práce je podmienená vhodnou vlhkosťou pôdy a pracovnou rýchlosťou.
Pre plytkú podmietku používame radličkový kyprič so šípovitými radličkami. Tento kyprič má radličky rozmiestnené v 4 a viacradoch. Dobre sa hodí i do mulčovacích technológií, pretože ponecháva organický materiál na povrchu a tak vytvára požadovanú kryciu vrstvu.
Pre dobrý rozklad organickej hmoty je potrebné voliť hĺbku podmietky v závislosti od množstva slamy, pri množstve 6 t.ha-1 je to 10 cm, pri 9 t – 15 cm a pri 12 t – 20 cm. Dobré premiešanie slamy s pôdou umožňuje radličkový kyprič so širokými otočnými radličkami (obr. 2) umiestnenými 4 až 8 radoch. Vysoká hmotnosť kypriča (5,8 t na 6 m záberu) sú zárukou dodržania požadovanej hĺbky podmietania.
Tanierový kyprič je spravidla dvojsledový stroj. Prvá sekcia zväčša s taniermi s vykrajovaným ostrím pôsobí na pôdu agresívne a zapracúva slamu intenzívnejšie ako zadná sekcia s hladkými taniermi, ktorá intenzívne mieša pôdu. Pre zabezpečenie požadovanej pracovnej hĺbky je na ťažkých a tvrdých pôdach potrebné, aby merná hmotnosť kypriča bola až okolo 1000 kg.m-2. Všeobecne možno povedať, že tanierový kyprič je schopný zapracovať aj dlhšiu slamu i keď rozmiestnenie slamy je horšie ako u radličkového kypriča.
Kombinovaný kyprič je univerzálny stroj ako pre konvenčnú tak i pre pôdoochrannú technológiu pestovania repy. Exaktné vedenie hĺbky kyprenia umožňuje vpredu umiestnený pneumatikový valec a zadný kotúčový valec. V prednej časti je umiestnený radličkový kyprič za ktorým nasleduje tanierový kyprič. Ich vzájomným dopĺňaním sa eliminujú negatívne účinky jednotlivých kypričov.
Ďalšou operáciou je v závislosti na technológii orba. Úlohou orby je pôdu obracať, drobiť a kypriť. S obracaním pôdy pri strednej orbe prebieha súčasne zapravenie rastlinných zvyškov a hnojív do pôdy. Pri hlbokej orbe je nevyhnutnosťou rovnomerné uloženie odvalov (vyrovnanosť povrchu). Termín vykonania by mal byť do konca októbra. Novembrová alebo dokonca decembrová orba sa môže na jar prejaviť znížením poľnej vzchádzavosti o 12 – 15 %.
Pri voľbe jednostranného alebo otočného pluhu musíme zvážiť viac faktorov napr. veľkosť, tvar a svahovitosť pozemku, nosnosť hydrauliky traktora.
Otočné pluhy umožňujú lepšie urovnanie pôdneho povrchu a značné zvýšenie výkonnosti hlavne na pozemkoch s nepravidelným tvarom v porovnaní s jednostrannými pluhmi. Na pravidelných pozemkoch, prípadne na extrémne dlhých pozemkoch je však rozdiel prakticky zanedbateľný. Jednostranné pluhy sa vyznačujú jednoduchšou konštrukciou, menšou hmotnosťou, nižšou cenou a zároveň nosnosť hydrauliky traktora postačuje nižšia ako u otočných pluhov.
Ďalším kritériom pri voľbe pluhu je požadovaná plošná výkonnosť daná predovšetkým šírkou záberu pluhu, pracovnou rýchlosťou, veľkosťou a tvarom pozemku. Šírka záberu pluhu je daná počtom orbových telies. Použitie väčšieho množstva orbových telies na pluhu má význam na dostatočne veľkých (nad 10 ha) a dlhých (nad 300 m) honoch. Na malých a krátkych honoch je rast výkonnosti so zvýšeným počtom orbových telies bezvýznamný s ohľadom na potrebu orby úvrate.
Niektorí výrobcovia ponúkajú pluhy, ktoré umožňujú za jazdy plynule meniť záber. Umožňuje to lepšie využitie výkonu traktorového motora s pozitívnym vplyvom na spotrebu. Zároveň zmenou záberu môžeme ovplyvňovať kvalitu práce pluhu (menší záber, lepšie drobenie – sejbová orba, veľký záber – jesenná orba) a bezproblémovo obchádzať prekážky nachádzajúce sa na obrábanej ploche.
V extrémne vlhkých jesenných podmienkach dochádza k nalepovaniu pôdy na orbové telesá. Uvedený fakt možno obmedziť použitím pásikových orbových telies. Tieto telesá sa vyznačujú menšou trecou silou za vlhkých podmienok a teda aj nižšou potrebou ťahovej sily traktorového motora. Jednotlivé pásy na telese sú demontovateľné, čo znižuje náklady pri ich výmene podľa opotrebovania.
Často v rámci spájania operácii sú pluhy vybavené prídavnými ústrojenstvami (obr. 3). Väčšinou sa jedná o zariadenie pozostávajúce z rôznych zložených valcov doplnených o zavlačovače, ktoré sú schopné okrem zhutnenia pôdy zabezpečiť i jej rezanie, drobenie a urovnávanie.
Predsejbová príprava pôdy
Cieľom jarného obrábania pôdy je vyrovnať pôdny povrch po základnom spracovaní pluhom a upraviť pôdne vlastnosti tak, aby boli vytvorené čo najlepšie podmienky pre klíčenie a vzchádzanie repy. Vytvorenie sejbového lôžka (tab. 1) pri ktorom by bola hĺbka predsejbového kyprenia zhodná s hĺbkou uloženia semena je z dôvodu nevyrovnanosti povrchu pôdy súčasnou technikou prakticky nemožná, preto kypríme pôdu o 30 – 100 mm hlbšie ako je hĺbka sejby.
Najčastejším strojom pre plošnú prípravu pôdy je radličkový kombinovaný kyprič pozostávajúci z kypriacich radličiek a z valcov slúžiacich k utláčaniu, drobeniu a hĺbkovému vedeniu. Klasické ťahané kombinátory známe v našich podmienkach ako „KON“ sú nahrádzané kombinátormi novej generácie označované ako kompaktory. Často bývajú vybavené kypričmi stôp za kolesami traktora, valcami v kombinácii s ostrým smykom, radličkami (obojstranné, šípové, dlátové). Kompaktory vďaka predným a zadným drobiacim valcom sú presne hĺbkovo vedené, čo splňuje požiadavky hlavne drobných semien na vyrovnanú hĺbku kyprenia a plytkú predsejbovú prípravu pôdy. Vpredu býva väčšinou umiestnený prútový valec, ktorý vykazuje dobrý drobiaci účinok v oblasti jeho zaborenia do pôdy. V suchých podmienkach môže byť vzadu umiestnený kroskilský valec umožňujúci dobré drobenie a utužovanie, pričom povrch ostáva kyprí. Často býva doplnený ešte prútovým prípadne špirálovým valcom. Medzi ďalšie výhody v porovnaní s kombinátorom patrí intenzívnejšie drobenie na jemnejšie frakcie a prirodzené rozloženie vlhkosti pôdy v závislosti od hĺbky kyprenia. Naopak kombinátor pôdu intenzívne mieša a vynáša na povrch vlhkú pôdu, čo je obzvlášť pri suchej jari nevýhodné. Tiež dosahovanie požadovanej objemovej hmotnosti (u cukrovej repy požadujeme 1,35 – 1,55 t.m-3) je u kombinátorov nižšie ako u kompaktorov (graf 1).
Na ťažšie spracovateľných pôdach, kde by sa vyžadovalo opakovanie prejazdov kombinátorov je možné na menších výmerách pozemkov k predsejbovej príprave použiť stroje s aktívnymi pracovnými ústrojenstvami (poháňané od vývodového hriadeľa).
Medzi tieto stroje zaraďujeme rotačné a krúživé kypriče, ktoré sa vyznačujú intenzívnym miešacím a drobiacim účinkom. Hoci tieto stroje sú schopné spracovať pôdu jedným prejazdom, v porovnaní so strojmi s pasívnym náradím-kompaktormi (obr. 4) sú tieto stroje energeticky náročnejšie a vyznačujú sa vyšším opotrebovaním pracovných nástrojov, preto u pestovateľov s veľkými plochami nie sú rozšírené.
Sejba
Sejba má zabezpečiť rozmiestnenie semena v pôde tak, aby mali rastliny požadovaný vegetačný priestor a podmienky pre svoj rast a vývin. Dosahovanie vysokej poľnej vzchádzavosti je podmienené aj kvalitou osiva a použitím vhodných sejačiek.
Momentálne sa používa pre výsev cukrovej repy geneticky jednoklíčkové, obaľované osivo. Na základe dobrovoľného dohovoru medzi výrobcami osív sa zaužívala kalibrácia 3,5 – 4,75 mm.
Momentálne sa na našom trhu nachádza veľké množstvo sejačiek pre výsev cukrovej repy využívajúcich ako pneumatický (napr. Becker SE 4-049, Pneumasem, Planter II) tak aj mechanický princíp náberu osiva (napr. Monopill S, Meca 3). Sejačky s pneumatickým princípom naberania osiva umožňujú bez väčších problémov prestavenie pre výsev rôznych plodín. Toto jej univerzálne použitie vytvára predpoklad využitia predovšetkým pre menších pestovateľov repy. U väčších pestovateľov repy (cca 300 ha) univerzálnosť jej použitia je obmedzená prekrývaním sa agrotechnických termínov iných plodín vysievaných touto sejačkou. Výhodnejšie je potom použiť sejačku určenú špeciálne pre výsev cukrovej repy pracujúcu na mechanickom princípe naberania semien, ktorá sa vyznačuje väčšou presnosťou sejby. Optimálne rýchlostné pomery, ktoré vznikajú pri vypadávaní semena z otvoru kotúča u mechanických sejačiek vytvárajú predpoklady dodržania požadovaných vzdialeností medzi semenami v riadku. V prospech týchto sejačiek hovorí i menšia hmotnosť a nižšia cena. V tab. 2 je porovnanie sejačiek pracujúcich ako na mechanickom tak i na pneumatickom princípe plnenia výsevných otvorov pri približne, rovnakej pracovnej rýchlosti.
Pri hodnotení sejačiek sme postupovali v zmysle normy ISO 7256/1:
Požadovaná vzdialenosť rastlín – je predpokladaná vzdialenosť medzi semenami nastavená na sejačke
Efektívna vzdialenosť rastlín – určili sme ju výpočtom ako strednú hodnotu vysiatych vzdialeností
Štandardná odchýlka – vyjadruje variabilitu rozmiestnenia semien v riadku, teda čím bude jej hodnota menšia, tým seje sejačka presnejšie
Na kvalitu sejby, ktorá je daná požadovaným rozmiestnením semien v riadku a rovnomernou hĺbkou sejby bude vplývať okrem iného i samotná výbava výsevnej jednotky (obr. 5).
Výsevná jednotka býva s rámom sejačky spojená najčastejšie pomocou štvorkĺbového mechanizmu (paralelogramu). Ďalšie vedenie výsevnej jednotky je zabezpečené buď tandemovým usporiadaním oporných kolies alebo vpredu umiestneným oporným kolesom. Na ľahkých a nakyprených pôdach vykazuje nežiadúci väčší rozptyl hĺbky sejby tandem, naopak na utlačených a ťažkých pôdach systém s oporným kolesom.
Na vytvorenie výsevnej brázdičky sa používa radličková výsevná pätka s tupým uhlom vnikania do pôdy. Dôležité je nepodceniť opotrebovanie radličkovej výsevnej pätky, ktoré negatívne vplýva na pravidelné vzdialenosti semien vo vytváranej brázdičke.
Na úpravu štruktúry pôdy v blízkosti vysiateho semena nám slúži brázdičkové utláčacie koleso. Pohybuje sa po dne vytvorenej brázdičky a vďaka štruktúre, ktorú vytvára zabezpečuje rýchly prestup vlhkosti z pôdy do osiva.
Zadné prítlačné koleso zabezpečuje utlačenie pôdy nahrnutej nad riadok zahrňovačom a zároveň vytvára strieškovitý profil riadku nad osivom. Uvedený tvar je obzvlášť výhodný pri vytvorení pôdneho prísušku, kde na jeho vrchole dochádza k praskaniu a tým následne i ľahšiemu vzchádzaniu rastlín. V závislosti na pôdnych podmienkach môže mať rôzny tvar.
Všeobecnej požiadavke zväčšovania záberov strojov sa prispôsobili i výrobcovia sejačiek, pričom ponúkajú nielen 12 ale i 18 riadkové prevedenia. Z hľadiska lepšieho prispôsobenia sa povrchu poľa je pri sejačkách s väčšími zábermi výhodnejšie používanie delených rámov. Takéto rámy sa pri prestavbe do prepravnej polohy môžu sklápať buď paralelne alebo vertikálne. Paralelné sklápanie je drahšie ale umožňuje prácu sejačky i so zmenšeným záberom a pri prejazdoch nie je potrebné vyprázdňovať zásobníky od osiva. Vertikálne sklápanie rámu je síce lacnejšie a má menšiu hmotnosť, ale spôsobuje zvýšenie transportnej výšky.
Použitím osiva s požadovanou kalibráciou a kvalitnej sejačky sa zvyšuje predpoklad vhodného rozmiestnenia osiva v pôde, ktoré bude mať vplyv nielen na klíčenie a vzchádzanie, ale tiež pri samotnom zbere na pravidelné vzdialenosti medzi buľvami s vyosením riadkov maximálne 3 cm, čím vytvárajú predpoklad minimálnych strát pri orezávaní buliev.
